Your research : 835 Results for ու

Entries' title containing ու : 10000 Results

Հերատուկ

adj. s.

brazen-faced, impudent;
vixen, scold, hussy, jade, slut.


Հերաւորութիւն, ութեան

s.

hairiness.


Հերեսիովտութիւն, ութեան

s.

cf. Հերեսութիւն.


Հերեսիութիւն, ութեան

s.

cf. Հերեսութիւն.


Հերեսութիւն, ութեան

s.

heresy.


Հերետիկոսութիւն, ութեան

s.

heresy.


Հերկագործութիւն, ութեան

s.

tillage, ploughing, digging, culture, husbandry.


Հերկումն, ման

s.

ploughing.


Հերձնում, ձայ

vn.

to be split or cloven, to crack, to burst;
to be torn or rent.


Հերձուած, ոյ

s.

division, separation;
scission, rupture, disunion, discord, dissent, schism;
sect;
heresy;
— առնել, to bring about a scission;
to sow discord;
եղեւ — ի ժողովըրդեանն վասն նորա, there was a division among the people because of him;
դարձեալ — լինէր ի մեջ հրէից, there was a dissension therefore again among the Jews;
— անկեալ էր ի մէջ նոցա, they were divided among themselves;
they were at variance.


Հերձուածական, ի, աց

adj.

schismatical;
heretical.


Հերձուածապետ, աց

s.

chief of a schism, of a sect;
heresiarch.


Հերձուածիմ, եցայ

vn.

to be divided, separated.


Հերձուածող, աց

s.

dissenter, schismatic;
heretic;
sectary.


Հերձուածողական, ի, աց

adj.

schismatical;
heretical.


Հերձուածողութիւն, ութեան

s.

cf. Հերձուածութիւն.


Հերձուածութիւն, ութեան

s.

schism;
heresy;
sect.


Հերձում

va.

cf. Հերձանեմ.


Հերձումն, ման

s.

cleavage, cleaving;
greet;
cf. Հերձուած;
— որովային, gastrotomy.


Հերձուցանեմ, ուցի

va.

cf. Հերձանեմ.


Հերու, ի հերուն հետէ

adv.

last year, since last year;
long time since, for a long time past, long ago, long since.

• «անցած տարի» Սեբեր. Ոսկ. գծ Վրք. հց. որից ի հերուն հետէ Բ. Կոր. ը. 10. թ. 2. Եփր. բ. կոր. 102, 104. հերուին կամ հերվին ամ «երկու տարի առաջ» Դամասկ.

• = Բնիկ հայ բառ, որ ծագում է հնխ. pe-ruti-ձևից. հմմտ. սանս. [other alphabet] parut, յն. περυσι, դոր. πέρντι, մբգ. vèrt, հիռլ, on hurid, միռլ. inn uraid. հիսլ. fiorδ, պրս. [arabic word] pār, քրդ. par, per, աֆղան. parōs-վախի pard, օսս. fará, faron, բելուճ. pāri լիթ. pérnai, լեթթ. perns, գոթ. fairnin jera, հբգ. firni, անգսք. fyrn. բոլորն էլ նշանա-կում են «հերու», իսկ ալբան. parsiét «հե-րուին». այսպէս նաև ատտ. περυσινός։ Այս բոլորը ենթադրել են տալիս հնխ. per-ut, per-uti, per-en հոմանիշ ձևերը, որոնք կազ-մուած են հնխ. per (>սանս. párah «հե-ռու», յն. πέραν) + հնխ. wet և կամ en «տարի» բառերից. առաջինի համար հմմտ. յն. fέτος, ալբան. vǰet «տարի» ևն, իսկ երկրորդի համար՝ հմմտ. հոմեր. յն. ήνις «միամեայ երինջ», δί-ενος «երկամեայ», ἐπταενον «եօթնամեայ», τετρα-ένης «քառ-ամեայ», կրետ. μαλϰενίς «կոյս» (Walde 575, Boisacq 774, Trautmann 115, Pokor-ny 1, 251, BSL л 79, էջ 15 և ❇ 87, էջ 229)։-Հիւբշ. 467։

Ուղիղ մեկնեց նախ Windisch. 22, յե-տոյ Böttich. ZDMG 1850, 357, Arica 80, 333, Lag. Urgesch. 291, Müller SWAW 38, 583 ևն։ Հիւբշ. հեռի բառից.

• ԳՒՌ.-Ալշ. Ախց. Գոր. Երև. Կր. Հմշ. Խրբ. Ղրբ. Մշ. Ննխ. Շմ. Պլ. Ռ. Սեբ. Տիգ. Տփ. հէրու (սեռ. հէրվան, Գոր. Ղրբ. հռնի, հըռ-նէ), Ակն. Ասլ. հերիւ, Սչ. հէրուս, Ագլ. հm՛րվի, Սվեդ. հիրօ, Հճ. հիյու, հիյյու, Զթ. հիյու, հիրու, Հւր. հէրունի, Մկ. Վն. խէրու, Սլմ. խէրիւ, Ջղ. խերվու, Ոզմ. խէրօւ, Մրղ. խէօրիւ։-Նոր բառեր են հերզնամ (Սլմ խէ՛րզնամ, Վն. խէրզնmմ, Ոզմ. խըրզնամ) «հերուին», հերուանաձագ, հերնուանց, հե-րուանիկ, հերնիկ, հեռ (Վն. խեռ) «երկամ-եայ արու կամ էգ հորթ»։


Հերքումն, ման

s.

refutation;
— բանից, confutation.


Հզօրացուցանեմ, ուցի

va.

to render stronger, more powerful;
to strengthen, to invigorate, to fortify.


Հզօրութիւն, ութեան

s.

force, strength, power, might.


Հիապատում

adj.

unutterable, inexpressible, wonderful.


Հիացութիւն, ութեան

s.

cf. Հիացումն.


Հիացումն, ման

s.

admiration, astonishment, surprise, wonder;
charm, enchantment;
ecstasy;
աստուածահրաշ —, rapture, trance, divine ecstasy;
— or ի — ածել, — արկանել, cf. Հիացուցանեմ;
լինել ի —, to be the admiration of;
արկանել — ի վերայ ուրուք, to plunge into ecstasies, to enrapture;
— է մտաց լսել, it is surprising to hear.


Հիացուցանեմ, ուցի

va.

to astonish, to surprise, to amaze, to astound, to enchant, to charm to admiration, to strike with amazement.


Հիմնադրութիւն, ութեան

s.

foundation;
establishment, institution.


Հիմնարկու, աց

cf. Հիմնադիր.


Հիմնարկութիւն, ութեան

s.

cf. Հիմնադրութիւն.


Հիմնացուցանեմ, ուցի

va.

cf. Հիմնեմ.


Հիմնեցուցանեմ, ուցի

va.

cf. Հիմնեմ.


Հինահարութիւն, ութեան

s.

marauding, plundering, invasion, pillage.


Ծծմբահուր

adj.

burnt by sulphur.


Ծծմբուկ

s. chem.

s. chem. sulphuret.


Ծծմբուտ

adj. s.

sulphureous;
sulphid.


Ծծումբ, ծծմբոյ

s.

sulphur, brimstone;
պտաել, օծանել ծծմբով, to dip in, or to mix with sulphur.

• , ո հլ. «քուքուրդ» ՍԳր. Յհ. կթ. գրուած է նաև ծծում Մեկն. ղկ. Իրեն. ցոյցք 33, Վրք. և վկ. Ա. 650. Կնիք հաւ. էջ Չ ბրծում Ճառընտ. որից ծծմբաբեր (գը-րուած ծծմաբեր) Շնորհ. Եդես. ծծմբախառն Նչ. եզեկ. (գրուած ծծմախառն Եփր. խոստ. Արծր.), ծծմբածին Յս. որդի. ბծմբահամ Մխ. երեմ. ծծմբաքար Վրդն. ծն. ծծմբեայ, Մագ.-նոր բառեր են ծծմբահոտ, ծծմբա-յին, ծծմբափոշի, ծծմբաթթու, ծծմբատ ևն։-Երեք ձևերից հնագոյնը կարծում եմ ծծում, որի վրայ ետոյ աւելացել էբ, ինչպէս բեմբ, պատշգամբ բառերի մէջ։

• Տէրվ. Նախալ. 89 սանս. dhu, յն. ϑύω, սանս. dhuma, լտ. fumus «ծուխ», ւն, ϑέειον «ծծումբ» ձևերի հետ կը-ցում է հյ. ծուխ և ծծումբ. (վերջինը իբր կրկնուած ծում արմատից՝ բ յաւե-

• լուածով). բոլորը միասին հանում է հնխ. dhu «փչել, ծխել» արմատից։ Հիւնք. մեկնում է ծծ-ող և ըմպ-ող։ Ե-րեմեան, Բազմ. 1900, 104 սանս. çul-vari, լտ. sulphur «ծծումբ» բառերի հէյր)

• ՓՈԽ.-Վրաց. წუმწუმა ծումծումա, წუმ-წუბა ծումծուբա, წუნწუბა ծունծուբա Ածծումբ. 2. լուցկի»։ (Այս ձևերը յիշում է նախ Brosset, JAs. 1834, էջ 369 ևն)։


Ծծումն, ծման

s.

suction;
— կաղից, լուսոյ, absorption;
— հեղանիւթոց, imbibition.


Ծծուն

adj.

blotting;
cf. Թուղթ.


Ծմակացուցանեմ, ուցի

va. fig.

to shade, to darken, to opacate;
to cover, to hide, to veil, to obscure.


Ծնելութիւն, ութեան

s.

child-birth, birth;
generation.


Ծնկու չափ

adv.

knee-high, knee-deep, up to the knees.


Ծննդաբանութիւն, ութեան

s.

genealogy, list of ancestors;
genethliacs, horoscope, astrology;
— դից, theogony.


Ծննդագործութիւն, ութեան

s.

faculty of reproduction, generative faculty.


Ծննդականութիւն, ութեան

s.

generative faculty;
fecundity, fertility.


Ծննդակերութիւն, ութեան

s.

eating or devouring its young.


Ծնողագութ

adj.

full of parental love.


Ծնողութիւն, ութեան

s.

generation, paternity, maternity.


Ծնունդ, ծննդեան, ծննոդոց

s.

childbirth, confinement, delivery, lying-in;
birth, nativity, filiation;
origin, rise, source;
generation, race, offspring;
infant or child;
fruit, production;
effect;
horoscope, nativity;
—ք, posterity, children, descendants;
խթումն ծննդեան, Christmas-eve;
— Քրիստոսի, Christmas, nativity of our Lord;
—ք or գիրք ծննդոց, Genesis;
վերստին —, regeneration, renewing;
միւսանգամ —, resurrection;
— մտաց, conception, conceit;
— լուսնի, new moon;
— փոխոյ, interest;
usury;
— կենդանեաց, brood, litter, covey;
մերձ ի —, near lying-in;
about to bring forth young;
կալ ի ծննդոց, to cease from bearing, to become sterile;
օր ծննրոց, anniversary of birth-day;
երկիր ծննդեան իմոյ, my native country or soil, birth-place, home.


Definitions containing the research ու : 4643 Results