Your research : 306 Results for ան

Entries' title containing ան : 10000 Results

Առանձնախօսութիւն, ութեան

s.

soliloquy.


Առանձնական, ի, աց

adj.

peculiar, singular;
lonely, solitary;
own.


Առանձնականութիւն, ութեան

s.

peculiarity;
propriety;
solitude.


Առանձնակեաց, կեցից

adj.

solitary.


Առանձնակեցութիւն, ութեան

s.

solitude, state of living alone.


Առանձնանամ, ացայ

vn.

to retire, to withdrow.


Առանձնաշնորհութիւն, ութեան

s.

prerogative, privilege, exemption, immunity.


Առանձնասէր

adj.

that loves the solitude.


Առանձնաւորիմ, եցայ

vn.

to be appropriate.


Առանձնաւորութիւն, ութեան

s.

singularity;
propriety.


Առանձնոց

s.

solitude, monastery.


Առանձնութիւն, ութեան

s.

solitude, retreat.


Առանց

prep.

without, except, save;
— իմ, without me.

• տե՛ս Անց-անել։

• ԳՒՌ.-Ալշ. Ախց. Երև. Կր. Ղրբ. Մրղ. Ննխ. Շմ. Սեբ. Սչ. Սլմ. Վն. Տիգ. առանց, Ջղ. առանց, առանցի, Հճ. Տփ. արանց, Ակն. առօնց, Հմշ. օռօնց, Ագլ. Խրբ. ըռընց. Յղ. ըռունց, ուռունց, Ղրդ. ուռուց, Ասլ. ըռաշ։


Առանցանեմ, ցի

vn.

to lose ones head, to rave, to talk nonsense;
to surpass, to go to extremes.


Առանցանք

adj.

false, feigned, imaginary, fabulous.


Առանցիկ

cf. Առանցանք.


Առանցք, ցից

s. pl.

s. pl. axis;
pivot;
passage.


Առաջնորդական, ի, աց

adj.

belonging to a prelate;
that conducts, that regulates.


Առաջնորդարան, աց

s.

residence of a prelate, — presbyter or ordinary.


Առասան, աց, ից

s.

packthread, string;
waxed thread;
rope, cord, line;
thread.

• (լետնաբար ի, ի-ա հլ. գրծ.-ով) «չուան» ժղ. դ. 12. Ագաթ. որից առասանակ «բարակ չուան» Աթ. ստեփ. առասանել «չուանով քաշել» Մագ. թղ. 133. նոր գրա-ևանում առասանն է «հաստ դերձան կամ որ նոյն է՝ շատ բարակ չուան. տճկ. սիջիմ»։

• = Պհլ. *rasan, որից պրս. [arabic word] rasan և կամ [arabic word] varsan «չուան». այս բառը ունե-ցած պիտի լինի նաև «սանձ» նշանակութիւ-նը, որ սակայն չէ աւանդուած. հմմտ. ցեղա-կից ձևերից սանս. raçana-«չուան, առա-սան, սանձ, գօտի», raçmi «սանձ». հեն-դուստ. [arabic word] ras «սանձի փոկերը», գնչ. ras-moz «օանձ», զազա [arabic word] rssanə «չուան», մինջ. lzsá «չուան»։ Իրանեանից են փոխ առնւած նաև արաբ. [arabic word] rasan «չուան. 2. տաւառի քթին անցուած սանձը» (Կամուս, թրք. թրգմ. Գ. 637), արամ. risna, եբր. [hebrew word] resen «սանձ», նոյնպէս և հայ. երա-սան, երասանակ, ապարասան, ապերասան բառերը՝ որոնք պահած են իրանականում կո-րած նշանակութիւնը (տե՛ս այս բառերը)։-Հիւբշ. 107։

• Ուղիղ մեկնութիւնը տուաւնախ ԳԴ, ՆշԲ պրս. արաբ. ռէս, ռէսէն, ռիսման, ռիշ-թէք, լտ. restis։ Տէրվիշ. Altarm. 91 և Նախալ. 82 առասան բառը բաժանելով երասանակ և ապերասան ձևերից՝ կը-ցում է յն. ἀγχόνη, զնդ. aγana հոմա-նիշներին, որով հետևցնում է թէ ըստ օրինի պիտի լինէր առւաձան, Pictetբ տպ. Բ 206 պրս. rasan, սանս. rāçana «չուան» ևն։


Առասանեմ, եցի

va.

to tie with string;
to cord.


Առասանութիւն, ութեան

s.

name, title;
diction, elocution;
tale, recital.


Առասպելաբան, ից

adj. s.

adj. s. narrator, fabulist;
mythologist;
romancer;
quack, story-teller.


Առասպելաբանեմ, եցի

vn.

to tell tales, to talk nonsense.


Առասպելաբանութիւն, ութեան

s.

tale, fable, story;
tales, idle talk;
quackery, romancing;
mythology.


Առասպելական, ի, աց

adj.

romantic, fabulous.


Առատանամ, ացայ

vn.

to abound, to increase, to augment;
to overflow;
to run over;
to be bountiful, generous;
to be proud;
to be angry, to be in a passion.


Առատացուցանեմ, ուցի

va.

to fill, to heap up;
to augment.


Առարկական, ի, աց

adj.

objective


Առարկանեմ, արկի

va.

to object, to oppose.


Առաւելաբանութիւն, ութեան

s.

cf. Աւելաբանութիւն.


Առաւելազանց

adj.

excessive, exaggerated.


Առաւելազանցութիւն, ութեան

s.

excess, exaggeration.


Առաւելանամ, ացայ

vn.

cf. Առաւելում.


Առաւօտանամ, ացայ

vn.

to dawn, to get light.


Առաւօտեան

adj.

morning, early;
— ժամերգութիւն, matins.


Առաքելական, ի, աց

adj.

apostolic.


Առաքելանշան

adj.

who has the sign of the apostles;
who performs miracles like the apostles.


Առաքելաւանդ

adj.

that is founded or transmitted by the apostles, apostolic.


Առաքինանամ, ացայ

vn.

to labour, to strive, to take pains, to have or show bravery;
tu be virtuous.


Առաքինաջան

adj.

virtuous, brave.


Առաքինարան, աց

s.

place for the practise of virtue or bravery.


Առաքինացուցանեմ, ուցի

va.

to render valiant, to inspire courage;
to render virtuous.


Առաքինեցուցանեմ, ուցի

va.

cf. Առաքինացուցանեմ.


Առեղծանելի, լւոյ, լեաց

adj.

dissolvable;
explicable;
that dissolves;
that explains.


Առեղծանեմ, ծի

va.

to undo;
to untie, to dissolve, to ruin;
to explain an enigma.


Առեղծանում, ծի

va.

cf. Առեղծանեմ.


Առեւանգ, աց

s.

rape, abduction;
— առնել, cf. Առեւանգեմ.


Առեւանգեմ, եցի

va.

to rap, to seize, to carry off.


Առեւանգութիւն, ութեան

s.

cf. Առեւանգ.


Definitions containing the research ան : 4371 Results