Your research : 2559 Results for ի

Entries' title containing ի : 10000 Results

Ճեմիկ

s.

cf. Ճեմեակ.


Ճեմելի, լւոյ, լեաց

s.

walk, covered walk;
terrace, corridor, gallery;
walk, gait;
ծառատունկ —, avenue, broad walk or alley, vista, boulevard.


Ճեմիմ, եցայ

vn.

to walk, to take a walk, to walk out.


Ճենապղինձ

s.

packfond, german silver.


Ճենճերիմ, եցայ

vn.

to burn, to be burnt;
— յիշատակաւ սիրոյ ուրուք, to pine for, to languish;
—րեսցի զոհ քո, may he accept your sacrifice !.


Ճենճերոտիմ, եցայ

vn.

to be soiled with grease and smoke;
to be half burnt.


Ճեպիմ, եցայ

vn.

to make haste, to be eager, in a hurry, to hasten, to despatch.


Ճերմակաձի

adj.

riding on a white horse.


Ճեւեղիկ

s.

werewolf.

• տե՛ս Ճիւաղ։


Ճիկ

s.

cry;
warbling, chirping;
— հանել, to utter a feeble cry.


Ճիկռ

s.

sharp lance.


Ճիղ, ճղի

cf. Ճիւղ.


Ճիղմ

adj.

young, tender;
— հասակ, tender age, childhood.

• «դեռաբուսիկ, մատղաշ» (մանկա-կան հասակի համար ասուած) Ոսե. եևես. էջ 904. որից կրկնութեամբ՝ ճղճիմ «փոքրո-գի, կծծի, ժլատ» Ոսկ. մտթ. բ. էջ 706, 708 709 (=յն. (σ)μιϰρολόγος «փոքրոզի, չնչին բաների ուշադրութիւն դարձնող. 2. կծծի, ժլատ»), ճղճմագոյն «ագահագոյն» ԱԲ. ճըղ-ճըմիլ «ժլատութիւն անել» Ոսկ. կող. 1, էջ 529 և մ. բ. էջ 447 (յն. μιϰρολογέω, ձեռա-գիրն ունի բաղաձայնների խճողմամբ՝ ճըղմ-ճըմճիցին. ՆՀԲ դնում է ճղճմճիլ, ճղմճմճիլ, իսկ հրատարակիչը իրաւամբ ուղղում է ճղճմիցին). «ծերութիւնից թառամել, կնճռիլ, քաշուիլ» Պիտ. «ճշդել» Մագ. գամառտ. (գրուած ճմղճել. տե՛ս Նորայր, Բանաս. 1900, 135). այստեղ է պատկանում նաև ճղճասիրտ «փոքրոգի, սիրտը ճղճիմ» Սի-րաք. ժդ. 3 (յն. μιϰρολόγος. վերինների համեմատ ուղղելի ճղմասիրտ կամ աւելի լաւ՝ ճղճմասիրտ)։

• ՆՀԲ «ճիղմ, որպէս զճիղ իմն, յորմէ և ճղճիմ»։ Վերի բառերի նշանակու-թեանց ստուգութեան և ձևի սրբագրու-թեան համար տե՛ս Հ. Ա. Վարդանեան ՀԱ 1911, 692։ Կայ և քրդ. ճըրմ «ևա-է կապել մեր բառի հետ։

• ԳՒՌ.-Պահուած է միայն Ղրբ. ճղմա՛-ղէնք։ (<ճիղմ+աղիք) «նրբաղիք, բարակ աղիքները» բառի մէջ։-Նո՞յն է արդեօք Իվ. ճմլի, եթ. ճմլիկ, Դվ. ճմբլիկ «փոքրիկ, մատղաշ»։


Ճիճի, ճւոյ

cf. Ճճի.


Ճիճռունք

s.

the twittering of swallows.


Ճիմ, ճմի, ճմաւ

cf. Սանձ.

• «հողի գուղձ», ունի միայն Բառ. ե-րեմ. էջ 198, որ մեկնում է «կունծ» (գւռ. գունձղ). կենդանի է արդի բարբառների մէջ՝ զանազան ձևերով. այսպէս՝ ճիմ Երև., ճումն Գնձ. Ղրբ., ճումբ Գնձ. Լ. Ղզ. Շլ. նաև ուտ. ճում «գուղձ»ս


Ճիչ, ճչոյ, չով, չիւ

s.

cry, shrill cry, shriek, screech, scream;
squalling, wailing, outcry;
աղիողորմ —, piteous cry;
— առնուլ, բառնալ, ղճչի հարկանիլ, to cry, to make a loud outcry, to shriek, to scream, to screech, to squall, to howl, to yelp, to whine;
— բարձեալ աղաղակել, to utter piercing screams.


Ճիչեմ, եցի

vn.

cf. Ճչեմ;
ոչ այլ ինչ լսէր, բայց վայ զվայիւ —եալ, nothing was heard but shrieks and woe.


Ճիչկանք

s.

great noise, clatter, bawling, brawling.


իտ, ճտի

s.

neck.

• «վիզ, պարանոց» Վստկ. 198. Վրդն. առ. էջ 253։

• = Արաբ. [arabic word] ǰīd «վիզ, պարանոց, և յատկապէս՝ մանեակ կախելու մասը» (տե՛ս Կամուսի թուրքերէն թարգմանութիւնը՝ Ա. 593)։

• Ուղիղ մեկնեց նախ Հիւնք։-Peder-sen, Հայ. դր. լեզ. 142 հիռլ. sciath. կիմր. ysgwydd «ուս» բառերի հետ՝ իբր բնիկ հայ, հնխ. sqido-ձևից։ Չի ընդու-նում Pokorny 2, 544։

• ԳՒՌ.-Ախց. Երև. Կր. Ղրբ. Մկ. Տփ. ճիտ, Հմշ. Պլ. Ռ. Սեբ. ջիդ, Ասլ. ջիդ, ջի*. ոճերով՝ ճիտ անել Երև. Ղրբ. Տփ. «վիզն ընկնել, գրկախառնուիլ», ճիտը կապել Տփ. «բռնի ընդունել տալ» ևն։ Նոր բառեր են՝ ճիտապոկ «վիզը փրցուած», ճիտք «կօշկի վիզը», նը-տահար, ճտանոզ, ճmքաւոր.

• ՓՈԽ.-Ուտ. ճիտ «վիզ»։


Ճիտակ, աց

s.

collar, necklace, string, carcanet.

• «մի տեսակ մարգարտեայ զարդե-ղէն». մէկ անգամ ունի Փարպ. ծ։

• = Հնագոյն *ճէտակ ձևից, որ ենթառոում է պհլ. *čεtak, որից և փոխառեալ պիտի լիի։-Աճ.

• ՆՀԲ մեկնում է ճիտ-տակ՝ իբր «վզի տակ» (շատ անյարմար, որովհետև ճիտ շատ յետին փոխառութիւն է, և երկրորդ՝ ճիտ բառից պիտի ունենային» *հտա-տակ և կամ *ճտակ)։ Հացունի, Պատմ. տարազի 140 պրս. ճիտ «գեղեցիկ վիզ» բառից։


Ճիրանաւոր

adj.

clawed, furnished with claws.


Ճիւաղաբարոյ, ից

adj.

wild, ferocious, savage, inhuman;
boorish, awkward.


Ճիւաղական, ի, աց

adj.

strange, monstrous.


Ճիւաղութիւն, ութեան

s.

monstrosity.


Ճիւղագրութիւն, ութեան

s.

genealogy.


Ճիք, ճիոց

s.

slime, mucous secretion of snails.


Ճղճասիրտ

cf. Ճղճիմ.

• տե՛ս Ճիղմ։


Ճղճմիմ

vn.

to become wrinkled.


Ճղճմճիմ

vn.

cf. Ճղմճմճիմ.


Ճղմճմճիմ, եցայ

vn.

to be very sordid or grasping, close-fisted.


Ճղփիւն

cf. Ճղփումն.


Ճճի, ճճուոյ, ճճոյ, ճճոյք, ճճեաց

s.

worm, vermin, small worm;
insect, animalcule;
reptile.


Ճմլիմ, եցայ

vn.

to be trampled, squeezed, pressed, compressed;
— սրտի, to be moved, affected, to melt away, to be faint with longing.


Ճնճղկի՞՞՞լեզու

cf. Ճնճղկալեզու.


Ճնշականութիւն, ութեան

s.

compressibility, compressibleness.


Ճնշելի, լւոյ, լեաց

adj.

compressible.


Ճնշիմ, եցայ

vn.

to be pressed, compressed;
oppressed.


Ճնշութիւն, ութեան

s.

cf. Ճնշումն.


Ճշգրտաբանութիւն, ութեան

s. rhet.

truth of a discourse, veracity;
acribology.


Ճշգրտաքնին

adj.

rigorously examining.


Ճշգրտութիւն, ութեան

s.

truth;
exactitude, punctuality;
correctness, precision;
likeness, naturalness.


Ճշդիւ

adv.

justly, exactly, strictly, precisely, punctually;
rigorously, austerely, scrupulously, sparingly, savingly, stingily, niggardly, scantily, frugally, meanly, miserably;
— գտակաւ, exactly, to a little, to a farthing, to the point, rightly, accurately, punctually, in all its details.


Ճշդութիւն, ութեան

s.

exactness, punctuality, accuracy, precision, regularity;
rigour, austerity;
thrift, economy, parsimony, stinginess;
հատուցանել բազում ճշդութեամբ, to pay exactly, strictly, rigorously, to a farthing, with rigorous exactness.


Ճշմարտաբանութիւն, ութեան

s.

truthfulness, veracity.


Ճշմարտապաշտութիւն, ութեան

s.

adoration, worship of the truth.


Ճշմարտասիրաբար

adv.

truthfully, sincerely, uprightly.


Ճշմարտասիրութիւն, ութեան

s.

love of truth, veracity, sincerity, equity.


Ճշմարտատեսիլ

adj.

cf. Ճշմարտատիպ.


Ճշմարտատիպ

adj.

true, real, exact, striking.


Definitions containing the research ի : 3966 Results