Definitions containing the research փառաւորել : 40 Results

Ամենայորդոր

adj.

very prompt, very willing, very eager, very ready, very much inclined, very well disposed, very diligent.

NBHL (1)

Ամենայորդոր փութով փառաւորել, կամ երկրպագել, կամ գալ զհետ աստուածային սիրոյ քո. (Պտրգ.։ եւ Աթ. համբ.։ եւ Եփր. աղ.։)


Արժանաւոր, աց

adj.

that deserves, worthy, just, meritorious.

NBHL (1)

Արժանաւորք եղիցուք գոհութեամբ փառաւորել զքեզ։ Որում արժանաւորք եղիցուք հանդիպել ամպովք։ (Պտգ։ Ժմ.։)


Արժանափառ

adj.

worthy of glory, that deserves to be glorified.

NBHL (1)

Արժանի փառաւորելոյ, զարմանալոյ.


Բարձր, ձու, ձունք, ձանց

adj. adv.

high, elevated;
sublime, eminent, great, excellent;
հոսել ի բարձուէ, to fling, to throw from above;
ի ձայն բարձր, — ձայնի, ձայնիւ բարձու, aloud, loudly;
— առնել, to elevate, to raise on high, to magnify, to exalt, cf. Բարձրացուցանեմ, cf. Վերացուցանեմ, cf. Համբառնամ, cf. Օրհնեմ;
— լինիմ, to be elevated, glorified, cf. Բարձրանամ, cf. Փառաւորեմ;
ճանաչել զբարձունս, to know sublime or profound things;
սեղան —, splendid, sumptuous dinner, banquet;
ի բարձուէ, from above;
— ոճ, elevated style;
— քանդակ, relief, basso-rilievo.

NBHL (1)

ԲԱՐՁՐ ԱՌՆԵԼ. որպէս Օրհնել, փառաւորել. փառաբանել.


Բարձրացուցանեմ, ուցի

va.

to elevate, to lift up, to raise, to exalt, to raise higher, to raise again, to ascend, to promote, to advance.

NBHL (1)

ԲԱՐՁՐԱՑՈՒՑԱՆԵԼ Բարձր առնել պատուով. մեծարել գովութեամբ, իշխանութեամբ. մեծացուցանել, փառաւորել. մեծցնել.


Խոնարհ, աց

adj. prep. adv.

low;
humble, submissive, respectful;
lower, inferior, mean, base, low;
feeble, weak;
—, ի —, low;
down down below;
downwards;
from top to bottom;
at the foot of beneath, below, underneath;
below, lower, under;
— առնել, to humble;
— լինել, to be humble or meek, to humble one's self;
to be humbled;
զերեսս ի — արկանել, to be sulky or sullen;
— սրտիւք, lowly in heart;
աչք ի —, with downcast eyes.

NBHL (1)

Այնպէս զմեր խոնարհ մարմինս փառաւորել. (Ի գիրս խոսր.։)


Ժամանութիւն, ութեան

s.

arrival, coming.


Ժամանումն, ման

s.

cf. Ժամանութիւն.


Զուգաձայն

adj. adv. mus.

correspondent, equal, unanimous;
joining in accord;
of one accord;
— գտանիլ, to come to terms, to agree, to be of one mind;
to be in tune.

NBHL (1)

Զսուրբ Երրորդութիւնն փառաւորելով ... զուգաձայն սրբաբանութեամբ. (Նար. ՟Լ՟Դ։)


Գովեմ, եցի

va.

to praise, to glorify, to exalt, to magnify, to applaud, to celebrate, to renown;
to cense;
— կարի իմն or յանչափ, to extol, to commend excessively;
— զամձմ, to glory, to boast.

NBHL (1)

ἑπαινέω, αἱνέω, ἑγκωμιάζω laudo Դրուատել, ներբողել. օրհնել. փառաւորել. բարեբանել. մեծածուցանել. հռչակել զանուն եւ զգործ. երանել. քա՛ջ է ասել.


Գոհաբանեմ, եցի

va.

to praise, to thank.

NBHL (1)

εὑχαριστέω, ὐμνῳδέω gratias ago, laudo Գոհանալ յայտնի եւ ուրախ բանւ. գովել եւ փառաւորել գոհութեամբ.


Գագաթն, աթան, աթանց

s.

top of the head, skull, head;
height, summit, top, ridge, pinnacle, extremity, ond, brow.

NBHL (1)

Ի վերայ գագաթան փառաւորելոյն ի մէջ եղբարց. (Օրին. ՟Լ՟Գ. 16։)


Կանոն, աց

s. arith.

rule, regulation;
order, method, law, ordinance, precept, statute, regimen;
model, example;
canon;
հանրական —, as a general rule;
ըստ —ի, according to rule;
strictly, regularly;
ըստ —աց, canonically;
— լինել, to serve as a rule or precept;
պահել, լուծանել զ—, to keep, to break the rules or regulations;
— երից, rule of three, proportion.

NBHL (1)

Նովին կանոնիւս անդադար փառաւորել. (Ժմ.։)


Հնար, ի, ից

s. rhet. v. imp.

means, way, expedient;
way, egress;
resource;
solicitude, utmost diligence;
industry, invention, ingenuity;
deceit, artifice, insidiousness, fraud, trick, intrigue;
style, method;
—ք պատերազմի, stratagem;
—ք հայթայթանաց, remedy, means, way;
—ք բժշկութեան, remedy, cure, medicament, medicine, physic;
չարարուեստ, չարիմաց, ճարտարիմաց or խորամանկ —ք, artfulness, craft, shuffling, artifice, cunning, dodge, intrigue, wiles and shifts;
—ս հնարել, խորհել, իմանալ, ի —ս հայթայթանաց մտանել, to bethink oneself of a device or expedient, to tax one's ingenuity, to contrive, to adopt or employ means to;
հնարել ումեք —ս, to deceive, to cheat, to dwindle, to defraud;
to plot, to machinate;
իմանալ զամենայն —ս, to be fertile in expedients;
յանհնար —ս մտանել, to be wavering, irresolute, to vacillate, to hesitate;
to know not which way to turn oneself;
զամենայն —ս հնարել, ի զանազան —ս մտանել, to bend all one's mind to, to task all one's powers of ingenuity and application, to do one's utmost, to use one's utmost endeavours, to do all or any thing one can, to strive with might and main, to try every art, to leave nothing untried, to leave no stone unturned, to move heaven and earth;
որպէսի —ս եւ իմանայցէ ոք, whatever artifice one may employ;
բիւր ազգի ազգի —ս հնարէր, he used a thousand stratagems;
—իւք իմն ուղղեցի, I found means to rectify;
enthymeme;
— է, — ինչ իցէ, it is possible, it can be done, it may be;
չէ —, չիք —, չիք ինչ —, it is impossible, it can't be;
it is done;
եթէ գոյր —, if it were possible;
որքան — է, as much as possible, as much as one can;
— էր նմա, he could have done it;
որ —դ ես անհնարից, Thou, to whom nothing is impossible.

NBHL (1)

Եւ է տիրապէս հնար՝ անդադար փառաւորել զաստուած գործովք առաքինութեան. (Խոսր.։)


Միակցորդ

adj.

conjoined, equal, partaking of.

NBHL (1)

Զսուրբ երրորդութիւնն փառաւորելով ի նոյն տէրութին միակցորդ հաւասարութեան։ Ի յոտս տանողական կրողաց երկուց միակցորդ խորհրդականաց. (Նար. ՟Լ՟Դ. ՟Խ՟Զ։)


Պարկեշտացուցանեմ, ուցի

va.

to render wise or modest, continent or abstinent, to give an air of decency.

NBHL (1)

ՊԱՐԿԵՇՏԱՑՈՒՑԱՆԵԼ. ընս յն. ոճոյ. σεμνύνω, κατασεμνύνω, ἁποσεμνύνω gravem ac venerandum reddo, condecoro καταφαιδρύνω orno, exorno κομψεύομαι festive aliquid facio, aut dico. Նազելի ընցայացուցանել. պերճացուցանել. զարդարել. պաճուճել. պճնել. եւ Շուք դնել. փառաւորել. շքեղացուցանել.


Պերճանամ, ացայ

vn.

to be proud of, to act the master, to make parade or show of, to strut, to pique oneself on, to tower or rise above, to domineer, to lord over;
to abound, to increase.

NBHL (1)

Քաղաքացեաց՝ մի կարի առ գեղջկօքն պերճանալ։ Բայց եւ ոչ ի քահանայանալն եւ փառաւորել հօրն՝ երեւեալ պերճացան նոքա. (Խոր. ՟Բ. 7. 77։)


Սրբաբանութիւն, ութեան

s.

Trisagium, hymn.

NBHL (1)

Զսուրբ երրորդութիւնն փառաւորելով զուգաձայն սրբաբանութեամբ։ Օրհնութիւնք երգոց, սրբաբանութիւնք սաղմոսաց. (Նար. ՟Լ՟Դ. ՟Ղ՟Գ։)


Պսակեմ, եցի

va. fig.

to crown, to wreath;
to reward, to recompense;
to give the nuptial blessing, to marry;
to crown, to achieve, to accomplish.

NBHL (1)

ՊՍԱԿԵԼ. որպէս զարդարել. շքեղազարդել. փառաւորել. ճոխացուցանել.


Մշտատիւ

s.

eternal day.

NBHL (1)

Արժանի լիցուք եւ ի սկիզբն վաղորդայնի մշտատիւն ժամու փառաւորել զքեզ կենսատու. (Նար. խչ.։)


Մեծանուն

adj.

very renowned, famous, illustrious, celebrated, great, glorious.


Մեծաշուք

adj. adv.

loaded with the highest honours;
magnificent, splendid, grand, pompous, majestic, sumptuous, solemn;
with great honour;
splendidly, pompously, sumptuously.

NBHL (1)

Մեծաշուք փառաւորել. (Մծբ. ՟Ժ՟Ե։)


Մեծարեմ, եցի

va.

to respect, to honour, to reverence, to venerate, to treat with distinction, to compliment, to pay respect to.

NBHL (1)

τιμάω honoro, aestimo μεγαλύνω magnifico δοξάζω glorifico ἑγκομιάζω laudo. Մեծ առնել. մեծացուցանել. յարգել. պատուել, պատուասիրել. նախապատուել. մեծ համարել. գովել. փառաւորել. մենծցընել, պատիւ ընել.


Մեծացուցանեմ, ուցի

va.

to enlarge, to make to grow, to increase, to augment, to extend;
to enrich;
to render powerful, mighty;
to favour, to befriend, to raise, to exalt, to dignify;
to glorify, to celebrate;
to magnify, to praise highly, to exalt, to extol;
to amplify, to exaggerate.

NBHL (2)

μεγαλύνω magnifico. եբր. կապալ, πλουτίζω divitem facio, diot. եբր. հէյազիր. Տալ մեծանալ, կամ մեծ առնել ի կարգի իմիք. որպէս աճեցուցանել. բարձրացուցանել պատուով. ճոխացուցանել ընչիւք. մեծարել. վերապատուել. գովել. փառաւորել. բարձր առնել. մենծցընել.

Մարգարէքն եւ զարարածս մեծացուցանեն, եւ հերձուածօղքն զարարիչն փոքրկացուցանեն։ Պօղոս մեծացուցանէ զկենարարն։ Մեծացուցանէ ոչ զբնութիւն փառաւորելոյն, այլ զօրհնութեանցն զբանսն։ Մեծացուցից զնա գովութեամբ (ասէ դաւիթ). (Սեբեր. ՟Դ։)


Մանկաւոր

adj.

having children;
childish.

NBHL (1)

Առ դեւն՝ որ խոստանայ մեզ ընդ միտս մեր՝ փառաւորել զմեզ առաջի մարդկան. եւ որ փախչին աղաղակաւ՝ մանկաւոր է. (Եւագր. ՟Ի՟Զ։)


Մանկաւորեմ

vn.

to machinate, to plot, to devise.

NBHL (1)

Առ դեւն՝ որ խոստանայ մեզ ընդ միտս մեր՝ փառաւորել զմեզ առաջի մարդկան. եւ որ փախչին աղաղակաւ՝ մանկաւոր է. (Եւագր. ՟Ի՟Զ։)


Շարժիչ, չի, չաց

s.

motive, spring;
mover;
contriver.

NBHL (1)

Որ առողջ միտս ունին, ո՛չ զշարժունսն, այլլ զշարժիչն պարտին փառաւորել։ Չէ՛ առողջ մտաց՝ զշարժիչն եւ զփոփոխիչն թողուլ, եւ շարժնոցն եւ փոփոխելեաց պաշտօն տանել. (Եզնիկ.։)


Շարժուն

adj. ast.

moveable, moving;
versatile, unsteady, unsettled;
առաջին —, the primum mobile;
— ի հողմոյ, shaken by the wind;
— եւ անշարժուն ստացուածք, personal and landed property.

NBHL (1)

Որ առողջ միտս ունին, ո՛չ զշարժունսն, այլ զշարժիչն պարտին փառաւորել։ Շարժնոցն եւ փոփոխելեաց. (Եզնիկ.։)


Շքեղազարդեմ, եցի

va.

to adorn richly, to decorate, to embellish.

NBHL (1)

ՇՔԵՂԱԶԱՐԴԵԼ. Շքեղաբար զարդարել. շքեղացուցանել. փառաւորել.


Շքեղացուցանեմ, ուցի

va.

to decorate, to adorn, to beautify, to embellish;
to honour, to glorify.

NBHL (1)

κατευθύνω, exalto, honore vel dignitte decoro. Շքեղ կացուցանել. երեւելի առնել. պատուասիրել. շքեղազարդել. փառաւորել.


Ցաւացածոյց

adj.

assnasive, lenient.


Վերապատուեմ, եցի

va.

to revere, to honour, to respect.

NBHL (1)

ἁνατιμάω, σέβομαι veneror, colo. Վերապատիւ տոնել. յարգել. մեծարել. մեծացուցանել. փառաւորել.


Վսեմաբանութիւն, ութեան

s.

sublime language;
praise, encomium.

NBHL (1)

Վսեմաբանութեամբ փառաւորել մաքուր սպասաւորաց՝ զօրութիւն անուանեաց. (Թէոդոր. մայրագ.։)


Ցուցակ, աց

adj. s. math.

showing, indicating;
indicator, sign, mark, token;
catalogue, index, table, list;
repertory;
Ritual;
hand, index;
coefficient;
— վաճառուց, inventory;
— մեռելոց, table of mortality;
— կերակրոց, bill of fare;
— արգելեալ գրոց, index ex-purgatorius, list of prohibited books.

NBHL (1)

Մերկացեալ դիմօք՝ երեւեցան կերպարանք ցուցակ ստոյգ։ Համաբարւոյ միակամութեանն ցուցակ։ Այնպիսի առակ ցուցակի։ Օրհնելն եւ փառաւորելն՝ սիրոյ մեր առ նա ցուցակ ծայրագոյն. (Փարպ.։ Նար. ՟Խ՟Է. եւ երգ։ Լմբ. պտրգ.։)


Փառաբանեմ, եցի

va.

to laud, to praise, to glorify.


Փառաւոր, աց

adj.

glorious, illustrious;
— առնել, to pay honours to, to glorify, to praise, to celebrate, to extol;
— լինել, to be glorious, glorified, honoured, extolled.


Փառաւորեալ

adj.

glorified, glorious.

NBHL (1)

Եւ նորա անուն ի մէջ երիցն յայնցանէ փառաւորեալ։ Տէր զօրութեանց խռովեցուսցէ զփառաւորեալսն զօրութեամբ։ Երկիցեն ի փառաւորեալ անուանէ նորա։ Վասն սրբոյն իսրայէլի փառաւորելոյ։ Զչորեսին փառաւորեալսն ի նմանէ։ Դուք փառաւորեալք, եւ մեք անարգք. եւ այլն։ Սուրբ ես տէր Աստուած մեր՝ հզօր եւ փառաւորեալ։ Ի բնութենէ ունելով զսրբութիւն եւ զփառաւորութիւն։ Եւ զի փառօք զարդարեաց, առաւել փառաբանի ի փառաւորելոցս. (Խոսր.։)


Քաղաքականութիւն, ութեան

s.

polity;
cf. Քաղաքավարութիւն.

NBHL (1)

Զաստուածն օրհնել եւ փառաւորել՝ այնոցիկ քաղաքականութեանցն արժանաւոր եղելոց. (Յհ. իմ. եկեղ.։ Սարգ. ՟ա. յհ. ՟Ա։ Մանդ. ՟Ժ՟Ը։ Մաշկ.։ Ածաբ. յայտն.։)


Քաղաքավարութիւն, ութեան

s.

behaviour;
policy;
police;
good breeding, civility, urbanity, courtesy, politeness, affability;
— կենաց, personal conduct;
անսագիւտ —, unimpeachable morality or integrity;
ծայրացեալ —, deep policy.

NBHL (1)

Որ առատապարգեւ բնաւորաբար զքաղաքավարութեան ունիս զիշխանութիւն՝ առ ի յանդիմանել զվատթարացեալսն, եւ ի փառաւորել զլաւագոյնսն. (Քերթ. տաղ ի տրդատ.։)


Քահանայանամ, ացայ

vn.

to take orders, to become or to be ordained priest;
to perform the duties of priest.

NBHL (1)

Եւ ոչ ի քահանայանալն եւ փառաւորել հօրն՝ երեւեալ պերճացան նոքա. (Խոր. ՟Բ. 77։)