Your research : 356 Results for ն

Entries' title containing ն : 10000 Results

Ժամանոց, աց

s.

cruet (for the mass).


Ժամանութիւն, ութեան

s.

arrival, coming.


Ժամանումն, ման

s.

cf. Ժամանութիւն.


Ժամասացութիւն, ութեան

s.

canonical hours, divine service.


Ժամավաճառութիւն, ութեան

s.

loitering, trifling.


Ժամատուն, տան

s.

parsonage-house, vicarage;
— Հրէից, synagogue, Jewish chapel.


Ժամերգութիւն, ութեան

s.

performance of divine service;
cf. Ժամասացութիւն;
առաւօտեան —, matins;
երեկոյեան —, vespers.


Ժայթքումն, ման

s.

vomiting;
eruption.


Ժանաւոր

cf. Ժանու.


Ժանգ, ոյ

s.

rust, verdigris, oxyde;
rustiness;
venom, poison;
moss;
blight, mildew;
plague, pestilence.


Ժանգաբեր

adj.

deadly, deleterious, pestilent, venomous, baneful.


Ժանգաբուղխ

cf. Ժանգաբեր


Ժանգալից

adj.

full of rust, quite rusty, rusty.


Ժանգախառն

adj.

venomous, pestiferous.


Ժանգակեր

adj.

rusty;
corroded with verdigris;
mildewed, blighted;
- առնել, to rust, to oxydize, to mildew, to blight;
— լինել, to grow rusty, to oxydize.


Ժանգահար

cf. Ժանգակեր.


Ժանգահարութիւն, ութեան

s.

rustiness, oxydation.


Ժանգառ

s. adj.

verdigris, rust;
rusty, mildewed, blighted.

• (գրուած նաև ժանկառ) «պղին-ձի ժանգ» Գաղիան. «այս ժանգից պատրաս-տուած մի տեսակ կանաչ ներկ» Վրթ. քերթ. որից ժանգառագոյն Կղնկտ. հրտր. Էմ. էջ 172. այս բառը՝ որ ՆՀԲ չէ յիշում, ցոյց է տալիս արմատի հնութիւնը։ (Ուրիշ է ժան-«աn «ապականուած, որդնահար», որ տես ժանգ բառի տակ, իբր ժանգ+առ)։

• -Պհ։ žangār ձևից, որ կազմուած է ան-շուշտ žang «ժանգ» բառից. այս բառը աւան-դուած չէ պահլաւ գրականութեան մէջ, բայց նոյնն են հաստատում պրս. [arabic word] zangar, [arabic word] zangār «ժանգ. 2. ժանգառի ներկը», [arabic word] ǰangār «ժանգառ». սրանից են փո-խառեալ նաև թրք. ǰengsar, բելուճ. zangal, ասոր. [other alphabet] zangara, արաբ. [arabic word] zīn-ǰar, հֆրանս. zingar, ziniar, asingar, վրաց. ვანგარო ժանգարո «ժանգառ»։-Հիւբշ. 156։

• Ուղիղ մեկնեց նախ ԳԴ, յետոյ ՆՀԲ,

• Laq. Ges. Abhd. 42։ Գազանճեան, Բիւր. 1899. 312 ժանգ բառից՝ -առի մասնև-կով։ Յակոբեան, անդ՝ 599 պրս. [arabic word] ︎ žangāri «Մանի հերեսիովտապետի գիրքը. 2. Աստուած», որից էլ հյ. ժան-գառի Աստուած բացատրութիւնը։

• ԳՒՌ.-Տիգ. ժանգառ, Ախց. Մկ. Ոզմ. ժmնգ'mռ, Տփ. ժանգարա, Մշ. ժանգառի և նոր փոխառութեամբ՝ Շմ. ջmնգ'mրի, որոնք նշանակում են «ժանգառ ներկը, կապտակա-նաչ գոյնը».-երդման մէջ գործածւում է ժանգառի՝ Աստուած, իբր «կապո՛յտ եր-կինք»։-Երև. ժանգառ նշանակում է «մու-թըն ընկնելը»։-Ժանգ և ժանգառ ձևերի խառնուրդն են ներկայացնում Ննխ. ժանգռ, հլ. ժանղր, ժանղռ, ժանգռ, ժաղր, ժաղռ, ժագռ, ժաղռ «ժանգ», ժանղռօտ, ժաղռօդ «ժանգոտ», Սեբ. ժառ «ժանգ» (սակայն ժէն-գmռի «կապտականաչ»), Ռ. ժաղռ, ժառղ «ժանգ», ժանղռօդիլ, ժառղօդ-իլ «ժանգո, տիլ», Զթ. ժէնգռիւդ «ժանգոտ», ջանգռրդիլ «ժանգոտիլ», Ասլ. ժայռ «ժահր, աղտեղու-թիւն, ժանդ, ժանգառ»։


Ժանկառ

cf. Ժանգառ.


Ժանգառութիւն, ութեան

s.

mildewed state;
rustiness.


Ժանգաւոր

adj.

rusty;
venomous, poisonous.


Ժանգոտեմ, եցի

va.

to rust, to oxydize.


Ժանգոտեցուցանեմ, ուցի

va.

cf. Ժանգոտեմ.


Ժանգոտիմ, եցայ

vn.

to grow rusty, to oxydize.


Ժանեղ

adj.

furnished with tusks, tusked, tusky.


Ժանեւոր

cf. Ժանեղ.


Ժանէհետ

s.

marks of teeth.


Ժանի, նւոյ

s. fig.

tuks, teeth of wild beasts;
the molars, or grinding teeth;
face, wry face, look;
— փղաց, elephants tusks, ivory;
—ս արկանել յոք, to seize with the teeth, to force ones teeth into, to bite.

• «ռառանի սուր ատամ». սովորա-բար անեզական է (-նեաց, -նեօք). ՍԳր. Ոսկ. մ. ա. 4. եզակի գործածութեամբ ունի Շնորհ. յս. որդի. սրանից են կազմուած՝ ժա-նեղ Տօնակ. ժանևոր Սարգ. ա. պ. Վրդն. ծն. ժանէհետ «ժանիքի հետք՝ նշան» ԱԲ ժանաթուակ Շիր. բռնաժանի Պտմ. ա-ղեքս. Թէոփիլ. պհ. երեքժանի «երեք ճիւղով, երեքարձէն» Ա. թագ. բ. 13. Եփր. թգ. 359, երեքժանեայ Յայսմ. եռաժանի Շիր. քառա-ժանի Շիր. չարաժանի Եփր. աղ. 249. Մանդ. ժանեկոտոր առնել «ժանիքներով կոտորել» Վրդն. այգեկ. 85. ժայնաւոր (այսպէ՛ս) Մագ. նոր գրականի մէջ էլ ժանեակ՝ որ յարմարեց-րած է ֆրանս. dentelle հոմանիշից թարգ-մանաբար։

ՆՀԲ դնում է պրս. ժէնէ, զանի (որոնք գոյութիւն չունին), տէնտան, շանէ «սանտր և հեծանոց»։ Müller SWAW 42, 253 հսլ. zabu, յն. γαμφαί «անասու-նի ծնօտ»։ Հիւնք. պրս. [arabic word] šang «փղի կնճիթ»։

• ԳՒՌ.-Կր. Սեբ. ժանիք՝ որոնք գործածա-կան են միայն «ժանիքը լարել (քիթը կա-խել), շան ժանիք, շան ժանիք կնմանի» դարձուածների մէջ.-նոյնպէս նաև Արբ. Պլ. Ռ. ժանիք, Ասլ. ժանիք, ժանի* «դէմքի դառ-նութիւն, խոժոռութիւն, քիթը կախելը», ո-րոնք դործածւում են հետևեալ ձևերով միայն. մանիքը կախել, ժանիք ընել «խոժոռիլ, դէմ-քը թթուեցնել», ժանիքը բացուիլ «խոժոռու-թիւնը անցնիլ, ուրախ դէմք ստանալ», ժա-նիքոտ «խոժոռ, թթուած դէմքով»։ Արմատն ունի Ղզ. ժէն «ակռայ, ատամ», յգ. ժէնէր, որի հետ հմմտ. Մագ. ժայնաւոր։


Ժանիք, նեաց

cf. Ժանի.


Ժանկ

cf. Ժանգ.


Ժանու, ի, աւ

s.

palanquin, (kind of carriage used in the East, born on the backs of elephants or camels).


Ժանուար, ի, աւ

cf. Ժանու.

• . ի-ա հլ. «գահաւորակ» Բուզ. հրտր. Պատկ. էջ 100 ժանուաւ՝ սխալ գրուած փխ. ժանուարաւ, էջ 159 ժանաւարս, էջ 163 ժանուարօք. ուրիշ օրինակ չկայ։ Յետին ժա-մանակից ունինք Զքր. սարկ. Բ. 128, 139 «Տարեալ մուծին ի ժանուարն. Եւ ի մտանել նորա ի ժանուարն, որ է քաճաւայ (=պրս. [arabic word] kaǰāva «ուղտաբարձ պատգարակ»)։

• = Պհլ. žanvar ձևից, որ աւանդուած չէ, բայց կայ պրս. [arabic word] žanbar, [arabic word] zanbar «մի տեսակ պատգարակ, genus ferculi vel feretri» (Vullers), «զչորս փալտս ռա-ռակուսի կապեալ, զմէջ նորին հիւսեն չուա-նաւ, կամ կապեն ի նմա զմասն ինչ գորգի, այսինքն կապերտի, և կամ զմասն ինչ մոր-թոյ և այնու տանին և կրեն այսր անդը զա-ղիւս, զցեխ և զաթար» (ԳԴ). բառիս հին աոս. ձևն էր *jani-wara-=զնդ. *ǰaini-bara-(տե՛ս Հիւբշ. Pers. Stud. 123 և 182). եմաս. տի փոփոխութեան համար հմմտ. տճկ. tej-gere, որ յատուկ է թէ մարդու և թէ՛ իրեղէն-ների։-Հիւբշ. 156։

• ՀՀԲ նշանակած է արդէն ժանաւար. ժանուար ձևերը. ՆՀԲ միայն ժանու, որ սխալ է. ՋԲ ժանու, ժանուար, ժանվար, իսկ ԱԲ ժանու, ժանաւար, ժանուար. Տէրվիշ. Մասիս 1881 մայ" 8 ուղիղ է համարում ժանու ձևը և սրանից ա-ծանցուած է դնում ժանուար։ Ուղիղ մեկնութիւնը տուաւ Հիւբշ. ZDMG 56 (1882), 134 և յետոյ Պատկ. հրտր. Բու-ղանդի 1883, էջ 163, իբր պրս. zanbar «դահաւորակ կանանց»։ Մէնէվիշեան WZKM 3 (1889), 64 դնում է պրս.

• [arabic word] zan «կին»+վարել բառերից։ Հիւնք. ուղիղ մեկնութիւնը գիտենալով հան-դերձ՝ դնում է լտ. Juvenalis «Յոբնաղ» յատուկ անունից։


Ժանտաբարոյ, ից

adj.

immoral, wicked, of evil manners, perverse.


Ժանտաբեր

adj.

pestiferous, malignant, pestilent, pestilential.


Ժանտագործ, աց

s.

malefactor, scoundrel, rascal;
obscene, immodest;
pernicious, pestilential, contagious;
— ցաւ, հարուած, pest, plague, pestiferous scourge.


Ժանտագործութիւն, ութեան

s.

misdeed, wickedness, rascality, villany;
obscenity, libertinism


Ժանտաթզենի, նւոյ, նեաց

s. bot.

s. bot. sycamore-tree.


Ժանտաթուզ, թզոյ

s.

sycamore (fruit).


Ժանտաժուտ

adj.

abandoned towick-edness, very wicked, remorseless, hardened in sin.


Ժանտախտ, ից

s.

plague;
pestilence, contagion, mortality, disease;
հարկանել, վարակել —իւ, to plague, to infect with the plague;
հարեալ —է, plague-stricken, infected with the plague;
ճարակեցաւ — ի զօրուն, the plague broke out in the army;
կեղտ —ի, plague-spot.


Ժանտախտական, ի, աց

adj.

pestiferous;
mortiferous.


Ժանտակին

s.

she-devil, fury.


Ժանտահամ

adj.

of a harsh taste, crude, sour, bitter.


Ժանտահայեաց

adj.

of an evil countenance, stern;
malignant, malicious.


Ժանտահար, աց

adj.

infected, plague-stricken;
pestiferous.


Ժանտահարութիւն, ութեան

s.

infection.


Ժանտահոտ

cf. Ժահահոտ.


Ժանտահոտութիւն, ութեան

s.

cf. Ժահահոտութիւն.


Ժանտամահ, ի

cf. Ժանտախտ.


Ժանտանամ, ացայ

vn.

to fall into a passion, to become enraged, angry;
to become ferocious, cruel;
to degenerate;
to spoil, to get spoiled, to ret.


Definitions containing the research ն : 4985 Results

Մշտատեւ

adj.

ever-during, permanent, perpetual;
— առնել, to perpetuate.


Մոլեբար

cf. Մոլեգնաբար.


Մոլուցք

cf. Մոլեգնուցք.


Մոխրաջուր, ջրոյ

s.

lixivium, lye, wash, lye-wash;
լուանալ — ջրով, to wash, to lixiviate.


Մոխրոց, աց

cf. Մոխրանոց;
dunghill, dung heap, dunghole or dung pit.


Մողոշիկ, շկաց

cf. Մոխրագոյն;
cf. Ձի.


Մոշավայրի

cf. Մոշենի.


Մոռացկոտ, աց

adj.

forgetful, unmindful, liable to forget;
cf. Մատն.


Մորթազերծ

adj.

skinned, deprived of the skin;
— առնել, to skin, to deprive of the skin;
to excoriate.


Մորմոքեմ, եցի

va.

cf. Մորմոքեցուցանեմ.


Մոցեմ, եցի

va.

to remove, to put or set aside, to separate;
— ի կաթին սովորութենէ, to wean.


Մուրամ, ացի

va.

cf. Մուրանամ.


Մուրացիկ, ցկաց

s. adj.

beggar, mendicant, supplicator;
begged, borrowed;
— շրջել, to go begging, to mump;
cf. Մուրանամ.


Մօրուք, րուաց

s.

beard;
աղեբէկ —, gray-beard;
տգեղ, թաւ, անյարդար —, a sorry, thick, uncouth or neglected beard;
մօրուօք դալարանալ ծնօտիցն, to have the face covered with down, or soft hair;
մօրուս արձակել, to grow a beard;
օր սափրելոյ զմօրուս, shaving-day;
սափրել զմօրուս իւր, to shave oneself;
to get shaved;
ածելել զմօրուս ուրուք, to shave any one, to trim;
աճեցուցանել զ—ւս, to let one's beard grow;
ծաղկիննորա, his beard begins to grow.


Մռմռեմ, եցի

vn.

to murmur, to grumble, to mutter, to growl;
— ընդ միմեանս, to fall one upon another furiously or ferociously, tooth and nail, to be cruelly and obstinately bent against one another, to be mutually enraged;
միմռեալ ալիք, angry billows, surging waves.


Մսաբլուր

cf. Մսեղէն.


Մսաբոյծ

adj. s.

fed with flesh;
— ճանճ, flesh-fly, meat-fly, blue-bottle.


Մսավաճառ, աց

s.

butcher;
մանուկ —ի, -'s boy;
cf. Մսավաճառանոց.


Մսեղի, ղւոյ, ղեաց

adj. s.

cf. Մսեղէն;
living, living man or soul;
—ք, men, mortals;
animals.


Մսիմ, եցայ

vn.

to be or feel cold, to grow frigid, to suffer cold;
to catch cold, to take a cold;
մսի ձեռն իմ, my hands are cold.


Մսխեմ, եցի

va.

cf. Ծախեմ;
cf. Վատնեմ.


Մտաբերեմ, եցի

vn.

to recollect, to remember;
to take it into one's head, to think, to purpose, to contemplate, to imagine, to conceive;
to make an attempt, to attempt, to dare, to will, to be inclined to, to bring oneself to;
to give oneself up to;
ի կերակրիկ ինչ —, to obtain a bare livelihood;
յապաշխարութիւն —, to repent, to be converted, to amend;
ի նախանձ —, to be envious, jealous;
cf. Խեղդ.


Մտադիր, դրաց

adj.

attentive, careful, vigilant, diligent, exact;
considerate;
— լինել, to be attentive, to pay attention to, to mind, to attend to, to take heed to, to apply, to be assiduous.


Մտադիւր

adj. adv.

diligent, prompt, ready;
—, — իմն, — սիրով or կամօք, willingly, voluntarily, with good will, heartily, cheerfully, with pleasure;
candidly, frankly, sincerely.


Մաշածոյ

cf. Մաշական.


Մաշածու

cf. Մաշական.


Մաշեմ, եցի

va.

to use up, to consume, to wear out, to waste;
to corrode, to gnaw, to eat;
to spoil, to destroy;
to make thin or lean, to emaciate, to extenuate;
to afflict, to mortify;
— զժամանակ, to employ, consume, spend, or waste one's time;
— զոգիս, to harass, to vex, to tease the mind with longing;
— զխորհուրդս, to thwart, to baffle.


Մաշիմ, եցայ

vn.

to be consumed, worn out, wasted, to get spoiled, to go to decay, to be destroyed;
to grow thin or lean, to fall, pine or dwindle away;
մաշեալ հանդերձ, worn out, thread-bare coat;
— լուսնոյ, to change, to wane;
զի՞ այսպէս մաշելով մաշիս յառաւօտէ յառաւօտ, why do you grow thinner and paler day to day ?.


Մաշկագործ

s.

cf. Մաշկեղէն;
leather-dresser, currier, tanner.


Մաշկէ

adj.

cf. Մաշկեղէն.


Մաշուած, ոյ

cf. Մաշումն.


Մատաղամայր, մօր

s.

cf. Մատաղածին.


Մատաղեմ, եցի

va.

cf. Մատաղեցուցանեմ.


Մատաղերամ

adj.

young;
— մանկտի, little children;
— գառինք, lambkins.


Մատզաղիմ

vn.

cf. Մածանիմ.


Մարգարտահատ

s.

grain of pearl;
— ատամունք, pearly teeth.


Մարդազոհ

cf. Մարդազեն.


Մարդազոհք

cf. Մարդազենք.


Մարդակեր, աց

s.

cannibal, anthropophagus, man-eater;
— լինել, to eat human flesh.


Մարդակերպեայք

cf. Մարդակերպեանք.


Մարդակոտոր

adj.

murderous, exterminating;
— առնել, to kill, to put to the sword.


Մարդապէս

adv.

cf. Մարդկօրէն.


Մարդիկ, դկան, դկամբ, դկաւ

s.

men, mankind, the human race, the world;
ամենայն —, all men;
որդիկ մարդկան, the children of men;
գրագէտ —, men of letters;
—ս յարդարել, to make men of.


Մարդկաբար

adv.

cf. Մարդկօրէն.


Մարդկապէս

adv.

cf. Մարդկօրէն.


Մարթիմ, մարթի

v. imp.

v. imp. it is possible;
զիա՞րդ — այդմ լինել, how can these things be?
չ-, ոչ —, it can't be, it is impossible;
—ցի՞, is it possible?.


Մարմարակուռ

cf. Մարմարաշէն.


Մարմարահատ

s.

marble-cutter;
գործարան —հատաց, marble-yard, marble-works.


Մարմարեայ

cf. Մարմարեղէն.


Մարսեցուցիչ, չի, չաց

adj.

cf. Մարսողական.